Dnešný deň patril skôr biznisu okolo AI než novým modelom: OpenAI aj Meta si v ten istý deň kúpili startupy stavajúce nástroje okolo AI kódovacích agentov, Apple medzitým svojim inžinierom škrtá rozpočty na používanie AI a americkí voliči v utorňajších voľbách masovo odmietli výstavbu dátových centier vo svojom okolí.
OpenAI kúpilo Pierre Computer, Meta kúpilo Conductor
OpenAI 4. novembra oznámilo, že kupuje Pierre Computer Company, firmu stojacu za produktom Code Storage, teda distribuovaným úložiskom kódu postaveným na Gite, ktoré zvláda repozitáre až do 32 terabajtov a desiatky súbežných zápisov. Pierre je zároveň autorom open-source nástrojov Trees a Diffs, ktoré už dnes bežia priamo v OpenAI kódovacom nástroji Codex. Po uzavretí akvizície, ktorá ešte čaká na regulačné schválenie, chce OpenAI Code Storage natvrdo zapojiť do Codexu. Finančné podmienky zverejnené neboli, existujúci zákazníci Pierre si majú zachovať prístup a otvorený kód zostáva otvorený.
V ten istý deň podľa Axiosu Meta kúpila Conductor, dvojročný startup, ktorého Mac aplikácia dokáže spúšťať viacero AI kódovacích agentov naraz, každého vo vlastnej kópii repozitára, a výsledky potom developerovi ponúkne na porovnanie a zlúčenie. Conductor orchestroval agentov od viacerých firiem vrátane Claude Code, Codexu, Cursoru aj OpenCode. Tím okolo spoluzakladateľov Charlieho Holtza a Jacksona de Camposa prechádza pod Meta Superintelligence Labs, hostovaná verzia Conductor Cloud sa ale postupne vypína, od 13. novembra len na čítanie a od 20. novembra úplne.
Obe akvizície v ten istý deň nie sú náhoda. Veľké AI firmy si čoraz zreteľnejšie nekupujú len modely, ale aj vrstvu nástrojov okolo kódovacích agentov, teda úložiská, orchestráciu a správu viacerých agentov naraz. Pre čitateľov klod.sk je zaujímavé najmä to, že Conductor donedávna orchestroval aj samotný Claude Code, čo ukazuje, aký prepletený je dnes ekosystém okolo AI kódovania aj medzi priamymi konkurentmi.
Apple orezáva inžinierom denné rozpočty na AI nástroje
Bloombergov Mark Gurman 4. novembra napísal, že Apple už v októbri znížil dennú hranicu výdavkov na AI nástroje pre časť inžinierov z 300 na 200 dolárov a ďalšie zníženia sa chystajú, pre niektoré tímy až na 100 dolárov. Tímy mimo vývoja majú podľa správy už teraz strop 100 dolárov denne, pri niektorých sa zvažuje zníženie až na 25 dolárov.
Zníženie prichádza v čase, keď nový generálny riaditeľ John Ternus, ktorý v septembri nahradil Tima Cooka (o čom sme písali v AI Digeste #83), tlačí na úspornejší chod firmy, zatiaľ čo celoročné výdavky na výskum a vývoj medziročne vzrástli o 32 percent, čo Apple pripisuje najmä vyšším nákladom na infraštruktúru a nové pracovné miesta. Zamestnanci, ktorým rozpočet nestačí, majú podľa správy možnosť požiadať nadriadených o navýšenie, firma zároveň tímom odporúča prechod na lacnejšie modely alebo AI priamo v zariadení.
Pre bežného čitateľa je to konkrétne číslo, ktoré ukazuje, koľko reálne stojí nasadenie AI kódovacích nástrojov vo veľkej firme: aj pri dennom strope 200 dolárov na jedného inžiniera ide pri tisíckach zamestnancov o výdavky v desiatkach miliónov dolárov ročne, a to je presne náklad, ktorý teraz Apple spolu s konkurenciou ako Microsoft či Uber začína aktívne regulovať.
Americkí voliči v utorňajších voľbách odmietli dátové centrá
Podľa Route Fifty a právnej analýzy Venable voliči v desiatich amerických štátoch 3. novembra rozhodovali o 41 miestnych referendách týkajúcich sa výstavby dátových centier, najviac v Ohiu s 21 hlasovaniami. Výsledky takmer jednotne vyzneli proti ďalšej výstavbe, sledovací projekt Data Centers on the Ballot hlásil reštrikcie schválené v 38 z 39 dovtedy sčítaných hlasovaní.
Niektoré obce priamo zakázali nové dátové centrá, iné zaviedli povinnosť schváliť každý nový projekt v referende. Mesto vo Wisconsine sa podľa viacerých médií stalo prvým v USA, ktoré takto obmedzilo výstavbu AI dátového centra priamo cestou referenda.
Výsledky zapadajú do obrazu, ktorý sme opisovali v AI Digeste #85: Microsoft sa vtedy sťahoval z viacerých projektov s neocloudovými firmami pre obavy o tempo výstavby. Teraz sa k opatrnosti investorov pridáva aj čoraz hlasnejší odpor miestnych komunít, čo môže v USA spomaliť budúcu výstavbu kapacít, na ktorých stoja aj modely, ktoré používajú európski používatelia.
V skratke
- Startup Thinking Machines Lab bývalej technickej riaditeľky OpenAI Miry Muratiovej rokuje o novom kole financovania vo výške 5 až 6 miliárd dolárov pri ocenení aspoň 40 miliárd, pričom Nvidia má do kola vložiť približne 2,5 miliardy dolárov; dohoda zatiaľ nie je uzavretá (TheNextWeb).
- OpenAI 12. novembra definitívne odpojí Cursor od svojich modelov po tom, čo Cursor kúpil SpaceX, Cursor si popri tom ponecháva prístup k modelom Anthropicu, Googlu aj xAI (TheNextWeb).
- Európska komisia do 9. novembra zbiera pripomienky k vykonávaciemu nariadeniu, ktoré upravuje postup pri presadzovaní pravidiel AI Aktu podľa článkov 75c a 75d (Digital Policy Alert).